Tereza Križková TEHOTENSKÝ DENNÍK

RTVS- Rozhlas a televízia Slovenska Odbor literárno- dramatickej tvorby

AUTORKA: Na začiatku bol sen, a v tom sne som hľadala muža. Keď som ho našla, našla som dieťa. A s tým dieťaťom som spoznala lásku človeka.

ZAHLÁSENIE: Rozhlas a televízia Slovenska uvádza fíčer Terezy Križkovej Tehotenský denník.

AUTORKA:
11. november
2018. Včera som si spravila tehotenský test a bola na ňom jedna silná čiarka a
jedna slabá čiarka. Spanikárila som. Celú noc som nemohla spať. Prehadzovala
som sa v posteli, snažila som sa zhlboka dýchať. Skoro ráno som vstala a išla
som si kúpiť druhý tehotenský test. Spravila som si ho rovno na záchode v
nemocnici a zase tam bola jedna silná čiarka a jedná slabá čiarka. Objednala
som sa ku gynekologičke. Stále je možné, že nie som tehotná, aj že som tehotná.

KOMENTÁR: 5.
týždeň tehotenstva. Vitajte v klube tehotných žien!

Celý zárodok meria asi 10 mm a vaše dieťatko má asi 2,5
mm. Má už srdce rúrkovitého tvaru, ktoré mu začne v tomto týždni biť.

Spolu
s pozitívnym výsledkom tehotenského testu sa môže dostaviť nielen radosť, ale
aj úzkosť, neistota, rôzne obavy, strach. Vynára sa pred vami nekonečné množstvo otázok: ako to zvládnem? Budem dobrá
mama?

AUTORKA:
Generácii ľudí, ku ktorej patrím, sa zvykne hovoriť generácia Y, alebo
Mileniáli. Keď si tieto slová zadáte do online vyhľadávača, prvé nadpisy, ktoré
vám vyhodí sú:

Aká je generácia Y?

Je generácia
Y naozaj stratenougeneráciou?

Prečo sú ľudia z generácie Y tak
nešťastní?

Akí sú
slovenskí mileniáli? Staršiagenerácia
tvrdí, že sú leniví!

Mileniáli na
trhu práce narazia. Chcú to, čo firmy neponúkajú.

Sú mileniáli
výsledkom masovej mutácie ľudskej spoločnosti?

DÁVID: Generácia Y je pojem, ktorý sa prvá raz objavil v auguste 1993 v
magazíne Advertising Age, pričom opisoval generáciu detí narodených v rokoch
1985 až 1995.

PETRA: Táto generácia má často nerealistické očakávania, silný odpor k
negatívnej kritike ich osoby a taktiež sa vidia lepší ako v skutočnosti sú.

PETER: Takisto obrovské množstvo možností spôsobuje to, že si nevedia vybrať.
To spôsobuje chaos v ich životoch a veľmi skorú životnú krízu a vyhorenie.

LUCIA:
O vlastnom bývaní môžu len snívať, a to
neraz preto, že z občasnej brigády neutiahnu žiadnu hypotéku.

ALICA: Vyhorenie pre nás nie je hrozbou, ale základným stavom. Mileniáli sú
prvá generácia za celé desaťročia, ktorá zarába menej ako ich rodičia.

AUTORKA: Narodili sme sa tesne pred revolúciou alebo po revolúcii. Keď sme boli
deti, vtĺkali nám do hláv, že sme budúcnosť národa- svetlá nádej spoločnosti.

Vyrastali
sme v divokých 90tych rokoch, v rokoch privatizácie, poloautoritatívnej vlády
Vladimíra Mečiara, v rokoch mafie, v rokoch,

v
ktorých ľudia verili, že je všetko možné. Prvá postkomunistická generácia
vyrastajúca v rannom kapitalizme je dnes vnímaná ako veľké sklamanie. Sme
sklamaním sami pre seba. Sme sklamaním pre našich rodičov a prarodičov. A
stávame sa rodičmi...

AUTORKA: 20. január 2019. Je mi zle. Zobudím sa a je mi zle. Som hladná a je mi
zle, najem sa a je mi zle. Prvý z mýtov o tehotenstve odhalený- ranná nevoľnosť
neexistuje, čo existuje je celodenná nevoľnosť. Psychika na hovno. Predstavte
si, že musíte riešiť otázky: Ako vychovám svoje dieťa? Dokážem to? Mám 31 rokov, nemám partnera, o kariére
postupne prestávam už aj snívať a žijem v dome u rodičov. Ako môžem byť matka? A do toho vám je non- stop na grcanie.

KOMENTÁR: 10. týždeň
tehotenstva. Dieťa meria asi

31 až 42 mm a váži
približne 5 g.

V
dôsledku pretrvávajúcej vyššej teploty
sa zrejme viac potíte alebo
je vám teplo. Vaša maternica je teraz veľká
asi ako pomaranč. Pravdepodobne ešte stále trpíte rannými nevoľnosťami,
no postupne by sa to malo upravovať.

AUTORKA: Ešte že som dala asi 2 týždne pred otehotniem výpoveď v práci.
Predstavovala som si, že keď nebudem zamestnaná, budem veľa cestovať, tvoriť,
žiť z mála, či z pocitu slobody? Hádam sa začnem viac venovať filmovej
autorskej tvorbe... Dám výpoveď a búm. A tak sa zo mňa stal z mesiaca na mesiac
sociálny prípad: nezamestnaná slobodná matka. Well done Tereza!

PETER: Nazdar.

AUTORKA: Čauko, Peťo.

PETER: Čau.

AUTORKA: Neruším ťa?

PETER: Vôbec. Čakám, kedy mi zavoláš.

AUTORKA: Ó, super. A vieš aj prečo ti volám?

PETER: Jasné, viem.

AUTORKA:

No tak povedz.

PETER: Chceš nejaké oblečenie
pre dieťa.

AUTORKA:

Po
prvom trimestri sa konečne začína vyjasňovať. Tieto mesiace sa niesli

v znamení paniky, nevoľnosti, chvíľkovú radosť z pravidla vystriedala
úzkosť a strach z rodičovstva a zároveň strach o moje nenarodené dieťa. Je zvláštne
ako rýchlo začne žena cítiť materský ochranný
inštinkt. Začalo to v jednom presnom momente. Keď som videla na sone biť
srdiečko dieťaťa. Od toho momentu vnímam život vo mne ako zázrak, o ktorý sa bojím a pre ktorý by som spravila všetko
čo viem, aby som ho uchránila. Prvé 3 mesiace
tehotenstva sa hovorí, že je
bábätko na návšteve. Uplynuli a zostalo so mnou. Začínam pracovať na našom
spoločnom živote.

AUTORKA: Čaute.

Nazdar.

AUTORKA: Ahoj.

PETER: Ó, Korčo, pozri sa, čo sme dostali. Poď privítať návštevu. Čau Terči.

AUTORKA: Čau.

PETER: Čau, ďakujeme za kvety.

AUTORKA: Nie je za čo.

DANKA: Ja som nad tým rozmýšľala, že vieš... že keď som bola tehotná... že prečo všade píšu v tých novinách, že to je najkrajšie obdobie v živote ženy?

Akože...
bolia ma nohy, bolia ma kríže... grciam od rána do večera... a prečo je to
najšťastnejšie? Však zmietajú ma emócie, neviem, čo budem robiť, môj život sa
končí, už nebudem môcť ísť večer von..

PETER:A teraz to zhodnoť. Si šťastná?

DANKA:Ale hej, som šťastná. Som šťastná!

PETER:Skončil tvoj život?

DANKA:
Trochu. Akože je to aj sranda, akože počítať celé dni
tie autá..

PETER: Vieš si ešte predstaviť, že by si nemala
dieťa alebo vrátila by si to späť, aby si mohla byť opäť ešte akože slobodná
bez dieťaťa?

DANKA:
Asi nie. Lebo ja som nemala žiadnu kariéru, vieš? Keby
som mala nejakú kariéru a niečo môžeš dosiahnuť, tak to ťa viacej štve. Akože vieš, že vypadneš z toho, nie?

AUTORKA:Ja neviem. Ja mám práveže taký pocit, že... že to dieťa to nie je
riešenie, ale že to je ešte pritvrdenie tej existenčnej krízy, lebo ...

DANKA:Áno, je!

AUTORKA:... lebo pred tým dieťaťom by si mala byť ten vzor...

DANKA:Áno!

AUTORKA:... a keď ty ešte stále vo svojich tridsiatich rokoch nevieš, kým si,
tak čo teraz?

PETER: Ale naopak ťa to môže presne domotivovať k tomu zistiť kto si.
Respektíve,

v
scenáristike sa tomu povie, že midpoint, to je taká fáza, keď vlastne začneš
ísť na plné obrátky.

KOMENTÁR: 15. týždeň
tehotenstva. Aj keď na ultrazvuku môžete pozorovať pohyby plodu, vy sama ich
ešte necítite. Plod je dlhý takmer
11 centimetrov a váži okolo 50 gramov. Dieťatko používa mimické svaly tváre,
začína mu rásť obočie. Takmer všetky
orgány vášho bábätka už bez problémov fungujú. Dokonca začína fungovať aj sluch.

AUTORKA:Niekedy zažijem aj celý deň bez nevoľnosti. Hurá! Konečne žijem.
Chodím plávať a cvičím gravid jógu. Napísala som 2 nové námety jeden pre
rozhlas a druhý pre telku. Občas zabudnem na to, že som tehotná. Keď si
spomeniem, dostávam sa do paniky. Vyvíja sa mu sluch. Mám sa s ním rozprávať. O
čom? Čo povedať bábätku vo veľkosti
citróna? Keď sa o to pokúšam,
pripadám si ako blázon.

INŠTRUKTORKA
JÓGY: Lakte tlačme z vnútornej strany do kolien,
chrbtica je krásne natiahnutá. S nádychom ju vzpriamte. Vytiahnite temeno hlavy
hore. Tým, že zošpúlite ústa a vydýchnete cez zošpúlené ústa, predĺžite výdych.
Tým, že je to kruhový zvierač,
pracuje podobne ako kŕčok maternice.

AUTORKA: Po ceste na VŠMU hralo v taxíku mama I am coming home... a ja som mala zovretý žalúdok. Jednak som išla prvýkrát od zverejnenia tehotenstva medzi známich a budem konfrontovaná s ich reakciami, druhak ma vždy vracajúc sa na pôdu Alma Mater premkne pocit nejakého súdu, ktorý ma ide súdiť ako neúspešnú režisérku.

Oboje
som zvládla! Akciu som nafotila. Ďalší job, ktorý som robila zadarmo- hotovo!

AUTORKA:No že ako to máte s tou škôlkou?

ALICA:No ja by som ho najradšej dala do lesnej škôlky.

DAVID:
No a my ho do lesnej škôlky nechceme dať, pretože
lesná škôlka má veľmi špatné referencie, ktoré som počul a je drahá a prináša
nevedecký pohľad do života ľudí a proste my potrebujeme mladých uvedomelých
ľudí, ktorí majú zmysel pre vedu, zmysel pre
racionalitu.

ALICA:
A to im ponúkne akože naša štátna škôlka toto?

DAVID:
Nie, ale nezožerie 350 Euro, vieš proste.

Býva to presne tak, že chodím do tej práce a vidím nezmyselnosť toho, čo robím. A hovorím si, že proste až toto raz skončí, tak potom prídem a začnem sa venovať svojím veciam. A to si hovorím už možno 10 rokov. A tak plynie čas. Ale to chcem povedať, že sa snažím neupadnúť do depresie, hej? Snažím sa proste nehľadať nejaké sebaľútosti a nejako proste žialiť nad touto situáciou a
hovorím si, že teraz to je tak a potom to prejde. A zase budem robiť filmy.

AUTORKA: Keď počúvam mojich kamarátov, ktorí sú dvaja na jedno dieťa a aj tak
majú pocit, že nestíhajú, nevedia dobre zarobiť, nestíhajú sa venovať tomu, čo
by chceli, premkne ma zúfalstvo. A ako to celé zvládnem sama?

KOMENTÁR: Dvadsiaty týždeň tehotenstva. Gratulujeme, ste presne v polovici očakávania narodenia vášho vytúženého dieťatka. Ešte presne dvadsať týždňov a budete ho držať v náručí. Aj keď sa zdá, že je to ešte veľmi ďaleko, nebojte sa, ani sa nenazdáte a „ubehne to ako voda“.

MODERÁTOR: Hľadajme, čo nás spája. Povýšme spoluprácu na lepšom Slovensku nad boj o osobné zásluhy. Zuzana Čaputová sa v polovici júna stane novou
prezidentkou Slovenskej Republiky. Vyhrala antikorupčná kandidátka, Slovensko
dostane prvýkrát za hlavu ženu. Reagujú svetové médiá...

AUTORKA: Na svete bolo včera 11 prezidentiek, dnes je ich 12.Čo sa týka celkovej politickej situácie na Slovensku, prešla som ako budúca matka od hnevu k strachu. Bojím sa, v akej krajine bude žiť moje dieťa. Bude žiť v krajine, v ktorej sa budem báť, že ho napadnú po ceste domov neonacisti? V krajine, v ktorej, keď sa niečo stane, nikdy sa nedočkáme v našom súdnom systéme spravodlivosti? V krajine, kde sa slušnosť a ľudskosť vytráca a nahrádza ju agresivita a klamstvo? Po dodnes nevyriešených prípadoch ako je nacionalisticky motivované napadnutie Slovenky maďarského pôvodu Hedvigy Malinovej, zabitie študenta Daniela Tupého neonacistami, nedávna vražda novinára a jeho snúbenice, alebo brutálna vražda Filipínca Henriho- opäť fašistom, za ktorú si odsedí len 6 rokov a mnohé iné, je naozaj čoho sa báť. Dnes mám po dlhom čase nádej. Prezidentkou sa stala Zuzana Čaputová. Žena, ekoaktivistka, človek s ambíciou robiť politiku ľudsky a slušne. A zvolilo ju Slovensko. Moje Slovensko, v ktorom by som mohla žiť a mohla by som v ňom vychovávať aj svoje dieťa.

PROTESTUJÚCA: Najvyšší súd Slovenskej Republiky pred niekoľkými dňami zamietol návrh na rozpustenie očividne fašistickej politickej strany ĽSNS. Jeho rozhodnutie tak zavŕšilo dlhoročný proces legitimizácie fašistov rozličnými verejnými inštitúciami.

AUTORKA: Absolvovali sme spolu
protest proti ĽSNS. Ľudí bolo málo. Protest sa niesol v duchu antifa, anarchie
a krajnej lavice. Cítiť ako sa spoločnosť polarizuje.

AUTORKA: No však bavili sme sa o tom, ale ja to teda reálne zvažujem, že ak sa
dostane Kotlebova strana, teda tí fašisti, ktorí sa hrajú na to, že nie sú
fašistami, k moci, tak budem musieť odísť z tejto krajiny.

PETRA: Tak v tom už mám ja jasno. Že to jednoducho iná cesta neexistuje. Teraz
momentálne mám problém len s tým, že ako zbalím do kufra moju mamu, moju babku,
môjho brata so sebou, ale nebude to miesto pre život. Pre takých ako sme my.
Teraz ja neviem, či si postrehla taký bibboard. U nás majú, že oni chcú
zlegalizovať držbu zbraní. Pokiaľ ja proste budem vedieť, že niekto v mojej
blízkosti má zbraň, lebo si myslí, že ju potrebuje, alebo že si tým nejakým
spôsobom dvíha ego, tak ja tam nevydržím a budem musieť odísť. A vždy si na to
spomeniem, na tú ťažobu na hrudi a na tú úzkosť, keď som sa dozvedela, že ĽSNS
sa dostala do parlamentu. Ten prvýkrát s tými ôsmymi percentami. A teraz majú
stonásobne viac...

KOMENTÁR: 28. týždeň tehotenstva. Vstúpili ste do tretieho trimestra. Ten bude pre vás po
fyzickej aj psychickej stránke veľmi náročný. V poslednom trimestri priberiete
asi 5 kilogramov, z toho tri kilogramy budú patriť dieťatku. Ak ste ešte
nezačali, začnite zháňať výbavičku!

AUTORKA:Bábätko je v poriadku, ja som v poriadku, krvné testy ok, moč ok, nemám
tehotenskú cukrovku, pribrala som
viac akoby som mala, puchnem a mám vysoký tlak. Som posratá z toho čo ma čaká, z pôrodu aj
samotného materstva. Svojmu dieťaťu nepúšťam do brucha Mozarta, nečítam mu,
netancujem a odmietam nacvičovanie pôrodu na nafukovacej loptičke. Túto hru na matku nemám šancu vyhrať. Nemám kočík,
nemám vymaľované a už teraz mi je jasné, že keď sa to šťastlivo narodí, nebude
to srať do ekoplienok. Mám tehotenskú depku.

AUTORKA:
Tak ako si ty spokojná so svojím životom? Myslíš, že
si sa dostala tam, kam si sa chcela dostať? Alebo kam si plánovala, že sa
dostaneš?

LUCIA:
No myslím, že som sa tam vôbec nedostala. Ani neviem,
kde som sa chcela dostať, ale určite
nie tam, kde som plánovala.

AUTORKA: A ako si si to predstavovala tak v tomto veku?

LUCIA:Že budem mať muža, byt, tri deti, prácu a kľud asi.

AUTORKA: A tak reálne by si chcela mať dieťa teraz?

LUCIA: Teraz asi nie. Akože keby
tam nebol aspekt materiálny, tak áno. Ak by som bola v situácii, v akej som
teraz, že nemám tú stabilnú prácu a proste tri mesiace sa darí a potom sa tri
mesiace nedarí a už by ma to prestalo baviť a zmierila by som sa s tým, že sa
vrátim domov, do svojej detskej izby, kde budem žiť so zvyškom rodiny, tak áno.
V takom momente hej.

AUTORKA: Tlak sa mi pohybuje na hraničnej hodnote. Vystrašilo ma to. Utiekla som
z mesta do Osturne na chalupu. Snáď pomôže oddych a čerstvý vzduch. Dúfam, že sa
mi tu podarí dopísať scenár na fíčer. Inak mám na pláne len spať, prechádzať sa
a spať.

SUSEDA: Čo? Máš už meno pre
bábo?

AUTORKA:
No.. Július.

SUSEDA: No, pekné meno. A nemohol by sa volať po tvojom otcovi? Jano?

AUTORKA:Cítim sa lepšie. Mám tu
kľud. Doma sa veľa hádam s otcom. Som nešťastná

z
toho, ako veľmi som na ňom teraz závislá. Veľa mi pomáha. Myslím, že má toho
tiež plné zuby. Cítim sa akoby som sa chystala mať dieťa s vlastnými rodičmi.

OTEC: Originálna... vidíš? 120X60. To je normálneho rozmeru.

AUTORKA:
Mhm.

OTEC: Z kvalitného bukového dreva. Navyše v možnej povrchovej úprave,
povrchová úprava s farebným, bezfarebným lakom, má sťahovací bok a rošt
nastaviteľný do dvoch polôh,
sťahovací mechanizmus má štvorbodový systém, na každej strane, nohy postieľky
majú predvŕtané diery na kolieska.
Kolieska ani matrac nie sú súčasťou postieľky a možno si ich doobjednať zvlášť.

AUTORKA:Ale kašlime na to, však postieľku mám.

OTEC: Mhm.

AUTORKA: Nejak to vymyslíme podľa mňa s tou, čo mám.

OTEC: Mhm.... Prerobíme ju.

AUTORKA:Hlas, ktorý počujete nie je hlas otca dieťaťa, ale môjho otca.

OTEC:Najpredávanejšie nastavím.

AUTORKA: Ale však nehľadaj už ďalej tú posteľ, však...

OTEC: Som zvedavý len, čo je najpredávanejšie. Táto je najpredávanejšia. Za
dve stovky. No kašľať na ne.

AUTORKA: Tridsiate druhé narodeniny. Želanie pri sfukovaní sviečok: aby bolo
bábätko

v
poriadku. Kde som ja? Kde je moja existenčná kríza?

JÚLIUS:(plač)

AUTORKA:
Maminka je tu. Neplač miláčik, neplač miláčik. To je
dobré. Áno, to bude dobré. To bude dobré. Neplač, zlatíčko. Áno. Poď ku mne. Už
ideme papať.

AUTORKA: O našej generácii, o prvej generácii vyrastajúcej v demokratickej
spoločnosti sa nepíše veľa pekného a verejná mienka asi nebude najlepšia, možno
ani mienka našich rodičov a ani nás samých o sebe. Ako však píše Lukáš Senft je
v tom určitá nádej:

Sme nuly, sme zlyhanie, ktoré
oslobodzuje. V takejto situácii totiž nezostáva nič iné ako vytvárať novú
podobu sveta. Na perifériách, bez istoty, zo dňa na deň. Neviem ako bude
vypadať. Musí ale odložiť hru na víťaza a dobývanie, pretože z nej vždy vzniknú
hlavne zástupy porazených . Miesto toho sa možno začnú objavovať nové podoby
spolužitia- naprieč sociálnymi skupinami, živočíšnymi druhmi, naprieč všetkými
formami života. Medzidruhová solidarita. Generácia, ktorá je vysmievaná pretože
sa vraj nedokáže osamostntatniť od rodičov, bude možno prvá generácia, ktorá sa
pokúsi osamostatniť od spoločnosti dravcov,

od degradácie ľudí a všetkého živého na púhe zdroje. Inú
možnosť najskôr ani nemáme.

ODHLÁSENIE: Počúvali ste fíčer Terezy Križkovej Tehotenský denník. Účinkovali:
Martin Melo, Tereza Križková a jej priatelia. Hudobná dramaturgia: Matúš
Wiedermann. Zvukový majster: Rudolf Fritzman.

Redakčne pripravila: Tereza Simanová. Autorsky a realizačne pripravila: Tereza Križková. Rozhlas a televízia Slovenska, 2019.